Hlavné črty ekonomickej konvergencie Slovenska a iných európskych krajín v období dlhovej krízy
Slovensko si v roku 2011 udržalo priaznivý vývoj viacerých ukazovateľov reálnej konvergencie. Dosiahnutým tempom rastu sa radilo medzi najdynamickejšie krajiny EÚ. Zvýšila zamestnanosť a znížila miera nezamestnanosti. Bežný účet platobnej bilancie bol prebytkový. Relatívna výkonnosť ekonomiky SR vš...
Enregistré dans:
| Auteur principal: | |
|---|---|
| Format: | Chapitre de livre |
| Langue: | slovaque |
| Sujets: | |
| Tags: |
Pas de tags, Soyez le premier à ajouter un tag!
|
| Résumé: | Slovensko si v roku 2011 udržalo priaznivý vývoj viacerých ukazovateľov reálnej konvergencie. Dosiahnutým tempom rastu sa radilo medzi najdynamickejšie krajiny EÚ. Zvýšila zamestnanosť a znížila miera nezamestnanosti. Bežný účet platobnej bilancie bol prebytkový. Relatívna výkonnosť ekonomiky SR však podľa aktuálneho odhadu v súvislosti s rýchlejším rastom domácej cenovej hladiny ako priemernej cenovej hladiny v EÚ stagnovala. Slovensko a ani väčšina krajín EÚ a kandidátskych krajín1 neplnili fiškálne a inflačné kritérium nominálnej konvergencie. Výhľad vývoja naznačuje ďalšie zhoršenie hospodárskeho vývoja v Európe v roku 2012 a následné zlepšenie v roku 2013. Vo viacerých krajinách (vrátane Slovenska) by sa mohla obnoviť aj nominálna konvergencia. Spomedzi krajín EÚ nepatriacich do eurozóny a ašpirujúcich na vstup do eurozóny má iba Lotyšsko šancu splniť všetky maastrichtské kritériá. Skutočný vývoj nominálnej a reálnej konvergencie v nasledujúcom období bude ale silne závisieť od ďalšieho priebehu dlhovej krízy. |
|---|