Réécritures et jeux intertextuels dans Les Confessions du comte de *** de Charles Duclos
K tradícii libertínskeho románu z 18. storočia patria Vyznania grófa z *** (1741) od Charlesa Duclosa. Predstavuje spočiatku naivného a neskúseného hrdinu, ktorý sa postupne stáva libertínom, než ho napokon „obráti“ úprimná láska k cnostnej žene. Duclosov román priamo odkazuje na Egarements du cœur...
Enregistré dans:
| Auteur principal: | |
|---|---|
| Format: | Chapitre de livre |
| Langue: | français |
| Sujets: | |
| Tags: |
Pas de tags, Soyez le premier à ajouter un tag!
|
| Résumé: | K tradícii libertínskeho románu z 18. storočia patria Vyznania grófa z *** (1741) od Charlesa Duclosa. Predstavuje spočiatku naivného a neskúseného hrdinu, ktorý sa postupne stáva libertínom, než ho napokon „obráti“ úprimná láska k cnostnej žene. Duclosov román priamo odkazuje na Egarements du cœur et de l’esprit Clauda Crébillona, ktorého predstavuje akési pokračovanie a zavŕšenie. Aby Duclos doviedol „konverziu“ svojho hrdinu do úspešného konca, používa celý rad intertextových odkazov – na klasický román, ale aj na svoje vlastné diela – najmä pokiaľ ide o milostný príbeh medzi grófom *** a Mme. zo Selvy. Šťastný koniec románu dáva odpoveď Crébillonovi, ktorý odmieta uzavrieť Les Égarements du cœur et de l’esprit, no táto zdanlivo pozitívna odpoveď obsahuje časť skepticizmu tým, že ukazuje, že trvalé šťastie nie je zlučiteľné s láskou ako vášňou. |
|---|