Good Governance: Role in the Coherence of Tax Competition and Shadow Economy

Formovanie daňovej konkurencieschopnosti krajiny a boj proti zatieneniu ekonomiky závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je efektívna verejná správa. Definuje vektory štátnej politiky, kritické úlohy inštitúcií a priority rozvoja podnikania a spoločnosti. Cieľom príspevku je analyzovať vplyv do...

Ausführliche Beschreibung

Gespeichert in:
Bibliographische Detailangaben
1. Verfasser: Mazurenko, Oleksiy
Weitere Verfasser: Tiutiunyk, Inna, Grytsyshen, Dymytrii, Daňo, Ferdinand, 1959-, Artiukhov, Artem, 1983-, Rehák, Róbert, 1984-
Format: Buchkapitel
Sprache:Englisch
Schlagworte:
Tags: Tag hinzufügen
Keine Tags, Fügen Sie das erste Tag hinzu!

MARC

LEADER 00000naa a2200000 4500
001 0298370
005 20240502084007.2
041 0 |a eng 
044 |a UA 
245 1 0 |a Good Governance: Role in the Coherence of Tax Competition and Shadow Economy  |c Oleksiy Mazurenko, Inna Tiutiunyk, Dymytrii Grytsyshen, Ferdinand Daňo, Artem Artiukhov, Róbert Rehák 
520 |a Formovanie daňovej konkurencieschopnosti krajiny a boj proti zatieneniu ekonomiky závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je efektívna verejná správa. Definuje vektory štátnej politiky, kritické úlohy inštitúcií a priority rozvoja podnikania a spoločnosti. Cieľom príspevku je analyzovať vplyv dobrej správy vecí verejných na daňovú konkurencieschopnosť krajiny a úroveň tieňovej ekonomiky 11 krajín EÚ a Ukrajiny v rokoch 2011–2021. Štúdia využíva štatistickú analýzu série údajov. Konštruuje korelačné pole bodov vzťahu medzi indikátormi (na určenie všeobecných trendov zmien úrovne tieňovej ekonomiky, daňovej konkurencieschopnosti a indexu dobrej správy vecí verejných). Lineárny matematický model a Fishburnov vzorec sa používajú na zostavenie integrálneho ukazovateľa úrovne efektívnosti verejného manažmentu (Good Governance Index). Metódy štrukturálneho modelovania formalizujú vplyv riadenia vlády na úroveň tieňovej ekonomiky a daňovej konkurencieschopnosti. Zistilo sa, že najvýraznejšiu koreláciu s úrovňou daňovej konkurencieschopnosti a tieňovej ekonomiky majú Index vládnej efektívnosti a Index kontroly korupcie. Jeho nárast o 1 % vedie k zvýšeniu úrovne daňovej konkurencieschopnosti Slovenska o 7,015 %, Chorvátska o 6,889 %, Českej republiky o 6,606 % a Rumunska o 5,773 %. Najmenšiu koreláciu s úrovňou daňovej konkurencieschopnosti zároveň vykonáva Index politickej stability a absencie násilia/terorizmu. 
610 2 0 |a ekonomika tieňová 
610 2 0 |a dane 
610 2 0 |a konkurencieschopnosť 
610 2 0 |a riadenie 
610 2 0 |a vláda 
610 2 0 |a efektívnosť 
100 1 |a Mazurenko, Oleksiy 
700 1 |a Tiutiunyk, Inna 
700 1 |a Grytsyshen, Dymytrii 
700 1 |a Daňo, Ferdinand, 1959- 
700 1 |a Artiukhov, Artem, 1983- 
700 1 |a Rehák, Róbert, 1984-