Good Governance: Role in the Coherence of Tax Competition and Shadow Economy
Formovanie daňovej konkurencieschopnosti krajiny a boj proti zatieneniu ekonomiky závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je efektívna verejná správa. Definuje vektory štátnej politiky, kritické úlohy inštitúcií a priority rozvoja podnikania a spoločnosti. Cieľom príspevku je analyzovať vplyv do...
Salvato in:
| Autore principale: | |
|---|---|
| Altri autori: | , , , , |
| Natura: | Capitolo di libro |
| Lingua: | inglese |
| Soggetti: | |
| Tags: |
Nessun Tag, puoi essere il primo ad aggiungerne!!
|
MARC
| LEADER | 00000naa a2200000 4500 | ||
|---|---|---|---|
| 001 | 0298370 | ||
| 005 | 20240502084007.2 | ||
| 041 | 0 | |a eng | |
| 044 | |a UA | ||
| 245 | 1 | 0 | |a Good Governance: Role in the Coherence of Tax Competition and Shadow Economy |c Oleksiy Mazurenko, Inna Tiutiunyk, Dymytrii Grytsyshen, Ferdinand Daňo, Artem Artiukhov, Róbert Rehák |
| 520 | |a Formovanie daňovej konkurencieschopnosti krajiny a boj proti zatieneniu ekonomiky závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je efektívna verejná správa. Definuje vektory štátnej politiky, kritické úlohy inštitúcií a priority rozvoja podnikania a spoločnosti. Cieľom príspevku je analyzovať vplyv dobrej správy vecí verejných na daňovú konkurencieschopnosť krajiny a úroveň tieňovej ekonomiky 11 krajín EÚ a Ukrajiny v rokoch 2011–2021. Štúdia využíva štatistickú analýzu série údajov. Konštruuje korelačné pole bodov vzťahu medzi indikátormi (na určenie všeobecných trendov zmien úrovne tieňovej ekonomiky, daňovej konkurencieschopnosti a indexu dobrej správy vecí verejných). Lineárny matematický model a Fishburnov vzorec sa používajú na zostavenie integrálneho ukazovateľa úrovne efektívnosti verejného manažmentu (Good Governance Index). Metódy štrukturálneho modelovania formalizujú vplyv riadenia vlády na úroveň tieňovej ekonomiky a daňovej konkurencieschopnosti. Zistilo sa, že najvýraznejšiu koreláciu s úrovňou daňovej konkurencieschopnosti a tieňovej ekonomiky majú Index vládnej efektívnosti a Index kontroly korupcie. Jeho nárast o 1 % vedie k zvýšeniu úrovne daňovej konkurencieschopnosti Slovenska o 7,015 %, Chorvátska o 6,889 %, Českej republiky o 6,606 % a Rumunska o 5,773 %. Najmenšiu koreláciu s úrovňou daňovej konkurencieschopnosti zároveň vykonáva Index politickej stability a absencie násilia/terorizmu. | ||
| 610 | 2 | 0 | |a ekonomika tieňová |
| 610 | 2 | 0 | |a dane |
| 610 | 2 | 0 | |a konkurencieschopnosť |
| 610 | 2 | 0 | |a riadenie |
| 610 | 2 | 0 | |a vláda |
| 610 | 2 | 0 | |a efektívnosť |
| 100 | 1 | |a Mazurenko, Oleksiy | |
| 700 | 1 | |a Tiutiunyk, Inna | |
| 700 | 1 | |a Grytsyshen, Dymytrii | |
| 700 | 1 | |a Daňo, Ferdinand, 1959- | |
| 700 | 1 | |a Artiukhov, Artem, 1983- | |
| 700 | 1 | |a Rehák, Róbert, 1984- | |