Relations Between Development of E-Government and Government Effectiveness, Control of Corruption and Rule of Law in 2010–2020: a Cluster Analysis
V dnešnej dobe čoraz viac občanov využíva na interakciu s vládou informačné a komunikačné technológie, a preto je potrebné, aby verejná sféra pod tlakom neustále sa meniaceho prostredia neustále inovovala a napĺňala očakávania, ktoré sú do nej kladené. Cieľom článku je porovnať napredovanie e-govern...
Guardado en:
| Autor principal: | |
|---|---|
| Formato: | Capítulo de libro |
| Lenguaje: | inglés |
| Materias: | |
| Etiquetas: |
Sin Etiquetas, Sea el primero en etiquetar este registro!
|
| Sumario: | V dnešnej dobe čoraz viac občanov využíva na interakciu s vládou informačné a komunikačné technológie, a preto je potrebné, aby verejná sféra pod tlakom neustále sa meniaceho prostredia neustále inovovala a napĺňala očakávania, ktoré sú do nej kladené. Cieľom článku je porovnať napredovanie e-governmentu medzi rokmi 2010 a 2020 v členských štátoch Európskej únie na základe vybraných globálnych indexov vývoja e-governmentu. Článok skúma vzťah medzi E-Government Development Index (EGDI) a vybranými indexmi v rámci Worldwide Governance Indicators. Cieľ článku je dosiahnutý pomocou korelačnej a zhlukovej analýzy. Výsledky týchto krajín sa v jednotlivých štátoch líšia. Zistilo sa, že podľa úrovne digitalizácie verejnej správy a kvality verejných služieb možno krajiny EÚ rozdeliť do 5 skupín. Štáty EÚ však v sledovanom období dosiahli pokrok v oblasti digitalizácie a kvality verejnej správy. Priemerná hodnota EGDI vzrástla medzi rokmi 2010 a 2022 o cca 34 % a podiel krajín na veľmi vysokej úrovni EGDI v roku 2010 bol cca. 11 % a v roku 2022 dokonca 100 %. Najlepšie v tejto oblasti dosahujú štáty na severe EÚ (napríklad Dánsko, Fínsko a Švédsko), naopak najhoršie štáty na východe EÚ (napr. Bulharsko a Rumunsko). Výsledky tiež ukázali, že krajiny, ktoré boli v jednotlivých rokoch v najlepšom a najhoršom klastri, sú stále v týchto zhlukoch. |
|---|