K politickému liberalizmu Johna Rawlsa: Perspektívy a úskalia v súčasnom občiansko-politickom diskurze

Okrem Teórie spravodlivosti z roku 1971, ktorá zásadným spôsobom zmenila pohľad pluralitných demokracií s trhovým systémom na sociálny štát a prerozdeľovanie, sa John Rawls zaslúžil aj o ďalšiu aplikáciu filozofickej doktríny do politickej praxe formou idey politického liberalizmu. Tento prístup, po...

Full description

Saved in:
Bibliographic Details
Main Author: Horemuž, Martin
Other Authors: Švec, Jakub
Format: Book Chapter
Language:Slovak
Subjects:
Tags: Add Tag
No Tags, Be the first to tag this record!
Description
Summary:Okrem Teórie spravodlivosti z roku 1971, ktorá zásadným spôsobom zmenila pohľad pluralitných demokracií s trhovým systémom na sociálny štát a prerozdeľovanie, sa John Rawls zaslúžil aj o ďalšiu aplikáciu filozofickej doktríny do politickej praxe formou idey politického liberalizmu. Tento prístup, podobne ako v prípade „Teórie spravodlivosti“, mal opäť vyriešiť základnú dilemu demokratických a pluralitných spoločností postavených na hodnotovom základe liberálnej tradície a trhovej ekonomiky, ako pristupovať k názorovým oponentom, ktorí zastávajú iné ideologické postoje, ktoré fungujú v demokratických rámcoch. V predloženom texte sme sa snažili o objektívnu definíciu politického liberalizmu Johna Rawlsa, pričom štúdia mala ambíciu analyzovať perspektívy a úskalia tohto konceptu pre súčasný občiansko-politický diskurz. Pre účely predloženej štúdie sme zvolili metódu analýzy pôvodnej tvorby autora, ako aj sekundárnej literatúry. Následne sme získané čiastkové poznatky syntetizovali do výrokov a poznatkov novej kvality. Štúdia preukázala, že podobne ako autorova práca „Teória spravodlivosti“ je aj tento koncept autora v podobe „Politického liberalizmu“ použiteľný a aplikovateľný v občiansko-politickej praxi. Text však pracuje aj s myšlienkou, že tento prístup je v súčasnosti akceptovaný skôr formálne a idea politického liberalizmu nutne naráža na problém postupného preferovania liberálnych koncepcií dobrého života. Odkazom na autorov z domácich, ale aj zahraničných filozofických komunít, text demonštroval medzinárodný a interdisciplinárny záber problému, ktorý zasahuje do širokej oblasti humanitných a spoločenských vied.