Volebná (ne)účasť ako pretrvávajúci fenomén v slovenskej a švajčiarskej spoločnosti
Jedným z hlavných problémov moderných demokracií je odcudzenie občanov od politických procesov. V tejto súvislosti predstavuje občianska spoločnosť dôležitú súčasť demokratického procesu. Poskytuje občanom alternatívnu možnosť, okrem možností, ktoré predstavujú politické strany a lobistické skupiny,...
Salvato in:
| Autore principale: | |
|---|---|
| Altri autori: | |
| Natura: | Capitolo di libro |
| Lingua: | slovacco |
| Soggetti: | |
| Tags: |
Nessun Tag, puoi essere il primo ad aggiungerne!!
|
MARC
| LEADER | 00000naa a2200000 4500 | ||
|---|---|---|---|
| 001 | 0308823 | ||
| 005 | 20250530133934.6 | ||
| 041 | 0 | |a slo | |
| 044 | |a SK | ||
| 245 | 1 | 0 | |a Volebná (ne)účasť ako pretrvávajúci fenomén v slovenskej a švajčiarskej spoločnosti |c Peter Ondria, Jozef Luknár |
| 520 | |a Jedným z hlavných problémov moderných demokracií je odcudzenie občanov od politických procesov. V tejto súvislosti predstavuje občianska spoločnosť dôležitú súčasť demokratického procesu. Poskytuje občanom alternatívnu možnosť, okrem možností, ktoré predstavujú politické strany a lobistické skupiny, vyjadrovať odlišné názory a presadzovať odlišné záujmy v rozhodovacích procesoch. V globálnom meradle Švajčiarsko dlhodobo vykazuje najvyššie hodnoty spokojnosti so svojou demokraciou a je klasickým príkladom politického systému využívajúceho v praxi silné prvky priamej demokracie. V kontexte možností politickej participácie občanov vo Švajčiarsku sú okrem tradičných volieb najpoužívanejšími alternatívami dve inštitúcie priamej demokracie, a to referendum a ľudová iniciatíva. Na druhej strane, schéma, ktorú ukazuje S. Huntington vo svojej teórii tretej vlny demokratizácie v súvislosti s inštitucionalizáciou demokratického politického správania, sa v Slovenskej spoločnosti plne potvrdzuje. Podľa jeho teórie je rezignácia, čiže nezáujem o politické dianie, nedôvera voči štátnym orgánom a politikom prejavom dezilúzie, ktorá vznikla v nových demokratických systémoch. Väčšina týchto nových demokracií sa vyznačovala tým, že v čase zmeny režimu bola účasť občanov na voľbách veľmi vysoká, ale v nasledujúcom období začala prudko klesať. Cieľom predkladaného príspevku bude prezentovať realitu dvoch občianskych spoločností s ich diametrálne odlišným historicko-politickým vývojom a vďaka porovnaniu vybraných prvkov priblížiť obe postavenia. | ||
| 610 | 2 | 0 | |a demokracia |
| 610 | 2 | 0 | |a občania |
| 610 | 2 | 0 | |a spoločnosť |
| 610 | 2 | 0 | |a politika |
| 610 | 2 | 0 | |a správanie |
| 610 | 2 | 0 | |a procesy rozhodovacie |
| 100 | 1 | |a Ondria, Peter | |
| 700 | 1 | |a Luknár, Jozef | |