Ako by vyzeral dlh verejnej správy Chorvátska, ak by bolo členskou krajinou Európskej únie už od roku 2004?
Skutočný vývoj dlhu verejnej správy Chorvátska so syntetickým dlhom tejto krajiny. Ukazovateľ zostavený z 10 európskych ekonomík, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004. V modeli zahrnutých 11 krajín a pre dlh verejnej správy využívané údaje na štvrťročnej báze od 1. kvartálu 2000 po 1. kvartá...
Guardado en:
| Autor principal: | |
|---|---|
| Formato: | Capítulo de libro |
| Lenguaje: | inglés |
| Materias: | |
| Etiquetas: |
Sin Etiquetas, Sea el primero en etiquetar este registro!
|
MARC
| LEADER | 00000naa$a2200000$$$4500 | ||
|---|---|---|---|
| 001 | 0280348 | ||
| 005 | 20240502074342.5 | ||
| 041 | 0 | |a eng | |
| 044 | |a SK | ||
| 245 | 1 | 0 | |a Ako by vyzeral dlh verejnej správy Chorvátska, ak by bolo členskou krajinou Európskej únie už od roku 2004? |c Agáta Šuláková |
| 520 | |a Skutočný vývoj dlhu verejnej správy Chorvátska so syntetickým dlhom tejto krajiny. Ukazovateľ zostavený z 10 európskych ekonomík, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004. V modeli zahrnutých 11 krajín a pre dlh verejnej správy využívané údaje na štvrťročnej báze od 1. kvartálu 2000 po 1. kvartál 2020. Ak by Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie v rovnakom čase ako väčšina krajín strednej a východnej Európy, jeho dlh verejnej správy mohol byť výrazne nižší. Rozdiel medzi skutočným a syntetickým dlhom verejnej správy Chorvátska sa zvyšoval najmä v pokrízovom období. Rozhodnutie nevstúpiť do Európskej únie v roku 2004 tak teda nemuselo byť z hľadiska maastrichtských kritérií najlepšou voľbou pre Chorvátsko, najmä počas dlhovej krízy. | ||
| 610 | 2 | 0 | |a Chorvátsko |
| 610 | 2 | 0 | |a Európska únia |
| 610 | 2 | 0 | |a dlhy štátne |
| 610 | 2 | 0 | |a správa verejná |
| 610 | 2 | 0 | |a eurozóna |
| 100 | 1 | |a Šuláková, Agáta, 1995- | |