Broad Money Growth and Post-COVID Inflation in the Euro Area: A Quantity Theory Perspective

Po mnohých mesiacoch obmedzení a hospodárskych problémov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID‑19 spôsobeného novým koronavírusom začala inflácia v eurozóne v roku 2021 prudko rásť. Európska centrálna banka (ECB) pôvodne charakterizovala tento nárast ako dočasný a pripisovala ho najmä šokom na str...

Descripción completa

Guardado en:
Autor principal: Paracka, Miloslav, 1974-
Otros Autores: Kotlebová, Jana, 1969-
Formato: Capítulo de libro
Lenguaje:inglés
Materias:
inflácia
kríza pandemická
euro
eurozóna
zásoba peňažná
vývoj menový
metódy kvantitatívne
Európska centrálna banka
Európska únia
Etiquetas: Agregar Etiqueta
Sin Etiquetas, Sea el primero en etiquetar este registro!

MARC

LEADER 00000naa a2200000 4500
001 0314006
005 20260114122654.2
041 0 |a eng 
044 |a CZ 
245 1 0 |a Broad Money Growth and Post-COVID Inflation in the Euro Area: A Quantity Theory Perspective  |c Miloslav Paracka, Jana Kotlebová 
520 |a Po mnohých mesiacoch obmedzení a hospodárskych problémov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID‑19 spôsobeného novým koronavírusom začala inflácia v eurozóne v roku 2021 prudko rásť. Európska centrálna banka (ECB) pôvodne charakterizovala tento nárast ako dočasný a pripisovala ho najmä šokom na strane ponuky, ako sú rast cien energií a prekážky v dodávateľskom reťazci. Článok sa k tomuto naratívu vracia skúmaním, či menový vývoj už signalizoval pretrvávajúce riziká. Pomocou rámca kvantitatívnej teórie peňazí analyzuje rozdiel medzi rastom širokých peňazí (M3) a reálnym HDP a zostavuje ukazovateľ skrytých menových nerovnováh (Hidden Monetary Imbalances, HMI), ktorý zachytáva časť rastu likvidity, ktorú ešte neabsorboval výstup alebo ceny. V reakcii na veľkú finančnú krízu a pandémiu COVID-19 zaviedla ECB vysoko akomodačnú politiku, čo viedlo k bezprecedentnému nárastu likvidity. Popisné dôkazy ukazujú, že od roku 2015 rast peňažnej zásoby systematicky predbiehal expanziu reálnej ekonomiky. S normalizáciou rýchlosti obehu peňazí táto nadmerná likvidita prispela k inflačným tlakom. Výsledky naznačujú, že do roku 2020 by nadmerná likvidita už znamenala kumulatívnu úpravu cenovej hladiny o viac ako 30 %, ak by sa produkcia a rýchlosť obehu peňazí nezmenili. Inflácia sa následne zrýchlila, HICP index začiatkom roka 2022 vzrástol nad 5 % a v októbri 2022 dosiahol vrchol 10,6 %, pričom zostal nad cieľovou úrovňou 2 % ECB až do konca roka 2024. Zistenia zdôrazňujú obmedzenia spočívajúce v spoliehaní sa výlučne na inflačné cielenie bez monitorovania menových agregátov. Opätovné zavedenie systematických krížových kontrol menovej politiky vrátane sledovania peňažnej zásoby a diagnostických metód, ako je HMI, by mohlo zlepšiť schopnosť ECB predvídať inflačné riziká. 
610 2 0 |a inflácia 
610 2 0 |a kríza pandemická 
610 2 0 |a euro 
610 2 0 |a eurozóna 
610 2 0 |a zásoba peňažná 
610 2 0 |a vývoj menový 
610 2 0 |a metódy kvantitatívne 
610 2 0 |a Európska centrálna banka 
610 2 0 |a Európska únia 
100 1 |a Paracka, Miloslav, 1974- 
700 1 |a Kotlebová, Jana, 1969- 

Ejemplares similares