Homo empaticus a komické elementy v vojnovej literatúre
Článok sa zameriava na vzťah medzi empatiou a humorom v kontexte vojnovej literatúry. Na základe diel ruských spisovateľov Michaila Zoščenka, Leva Slavina a českého spisovateľa Jaroslava Haška sa snaží ukázať, ako autori využívajú komické prvky na vytvorenie empatického spojenia medzi čitateľom a po...
Uložené v:
| Hlavný autor: | |
|---|---|
| Médium: | Kapitola |
| Jazyk: | Slovak |
| Predmet: | |
| Tagy: |
Žiadne tagy, Buďte prvý, kto otaguje tento záznam!
|
| Shrnutí: | Článok sa zameriava na vzťah medzi empatiou a humorom v kontexte vojnovej literatúry. Na základe diel ruských spisovateľov Michaila Zoščenka, Leva Slavina a českého spisovateľa Jaroslava Haška sa snaží ukázať, ako autori využívajú komické prvky na vytvorenie empatického spojenia medzi čitateľom a postavami. Vojna je typicky vnímaná ako protiklad k empatii, no uvedení autori dokazujú, že aj v takýchto extrémnych situáciách môže humor slúžiť ako prostriedok na sprostredkovanie ľudských skúseností a budovanie empatie. Prostredníctvom analýzy diel Zoščenka, Slavina a Haška sa zameriava na to, ako si tieto literárne postavy, napriek tragickým okolnostiam, zachovávajú ľudskosť a schopnosť vnímať svet s humorom. Článok tiež skúma, ako sa koncept Homo Empathicus, ktorý sa zvyčajne spája s pozitívnymi sociálnymi interakciami, prejavuje v kontexte vojny. Autor argumentuje, že aj v tých najťažších situáciách môže byť empatia prítomná a prejavovať sa rôznymi spôsobmi, vrátane humoru. |
|---|